Haluze úplného stokára

          Bol som na večierku v centre mesta. Jedlo bolo skvelé,toalety očarujúce(myslím jedny aj druhé). Ako som v sprievode dvoch slečien opúšťal budovu kde sa mejdan odohrával,začalo prudko pršať. Cestou domov sa mi prihodilo niekoľko nezvyčajných vecí. Ako sme šli mokrými ulicami,moje spoločníčky mi prebrali nejaký bohatí Arabi a už ich nebolo :(. Môj prvý úspech u žien a taký potupný koniec. To že boli ožrané ,to ma netrápi.
  
          Smutný som sa pobral domov. Cestu som si rozhodol skrátiť cez park. Popritom sa mi rozviazali šnúrky na topánkach a celé navlhli.Nevydržal som a vo zvolacom spôsobe som zvolal hanlivé citovo nezafarbené slovo- "KURVA!". Bože nenávidím tri veci! Mokré šnúrky, Evu a Vaška a náhle sračky. Ale neskoro bol už lamentovať. Ostalo mi len zachranovať svoje šnúrky. Zložil som si z rúk svoje prepychové rukavice,nohu som si oprel o stenu starého oranžového verejného záchodu aby som sa nemusel zbytočne zohýbať. Zrazu zo záchodov vyliezol starý otrhaný,špinavý,ožraný stokár. Vyzeral ako informatik ale asi nebol. Vytasil vreckový nožík a zavelil mi  "Navaľ prachy!" Zhodou náhod ale alkohol dosiahol v jeho stokárskom organizme vrchol,a žebrák postojačky zaspal. Nečakal som na zázrak a okamžite som sa pobral ďaľej.
         
             Nenávidím toto mesto! Novopríchodiacim môže pripadať zvodne a vášnivo ako náručie milenky ale mne príde asi ako hrubý domáci produkt. Cestou po upršanom parku som videl mnoho veveričích,psích,vtáčích a ľudským exkrementov všetkých tvarov,farieb a veľkostí. Dokonca sa tu našla aj dáka šabla,ten neštastník obedoval krevety. Tento objav mi prekvapivo zdvihol chuť k jedlu a rozhodol som sa ísť si niečo zahryznúť. Moje oko upútalo spleť stánkov. Zdiaľky vyzerali že sú biele ale v skutočnosti boli šedé. V prvom stánku sa dali kúpiť wafle. Spomenul som si ako som si tento očarujúci kulinársky debut raz kúpil v Žiline. Takú sračku by mi mohli závidieť aj mytologický titáni. Hovorí sa že do tej istej rieky 2x nevstúpiš takže som upriamil svoju pozornosť k druhému stánku. Tam ponúkala nevrlá piča hotdogy.30sk,- za jeden. Len som si vzdychol. No jasné,podnikanie. Kúp párok za pár korún,k tomu rožok za korunu päťdesiat,ohrej,pridaj minimum kečupu a horčice a predaj za 30. Ale tak,vyzerám že kradnem? Nakoniec som urobil kompromis a v treťom stánku som si kúpil drobnú plastovú vaničku naplnenú do vrcha hranolkami. Tie vyzerali že obsah tuku(oleja) prevláda nad prítomnosťou samotných zemiakov. Všimol som si to vďaka daždovej kvapke ktorá mi pristála do môjho jedla a len neškodne skĺza po pomfrite. Raz som počul že keď prší tak máš urobiť dobrý skutok a niekomu pomôcť. Rozhodol som sa ! Pomôžem sám sebe a vyprášim si starý koberec.
                             
             Po hodine namáhavej práce som si myslel že vidím konečne tú posratú vzorku koberca,ale bol to len rozmrvený rožok. Táto maličkosť ma kompletne dopálila a vybehol som späť do upršanej noci. Ako som vybehol zo vchodu, ovalil ma tváre Dážď. Ivan Dážď. Miestny grázel a bitkár čo sa vyžíva v bití osamelých chodcov. Daľším presním úderom ma poslal k zemi. Asfalt nikdy nebol taký mäkký. Nechcelo sa mi zdvihnúť a pokračovať v tomto mizernom živote...daždové kvapky ma jemne hladili po tváry.... Zatvoril som oči a zobudil som sa....