Keď raz budem rodičom...
15.07.2008 18:40:00
Neviem si to ani zaboha predstaviť :(
Mám na to síce ešte čas ale raz sa to stane. Prídem domov a manželka/priateľka/šialená krava mi oznámi že značku prezervatívu ktorú som použil poslednú noc už nemám kupovať....
A čo robiť teda keď viem že dieťa je na ceste? Zo začiatku to nie je zlé ale starosti a iné veci sa začnú čoskoro stupnovať. Napríklad moja partnerka nebude môc variť,žehliť,upratovať,nakupovať a sex... hmm proste menej zábavy, viac povinností....Pravidelné prehliadky, v napätí očakávať správu kde uvedú akého pohlavia bude môj potomok. Treba vybrať vhodné meno pre dieťa, treba prevzať po žene povinnosti,treba striehnuť dátum aby sa nejako prešvihol pôrod.... nestojím o pôrod v taxíku alebo vo vani doma,radšej v nemocnici kde sa doktori aspoň profesionálne správajú a vyzerajú keď už nimi niesú...Treba prežiť pôrod,dúfať ze dietatko sa nezadusí,nebude mať tri hlavy alebo bude mentálne/telesne postihnuté. Neviem či by som zvládol mať doma telesne/mentálne postihnuté dieťa , nie že by som bol nejaký rasista alebo čo ale myslím že na moju psychiku by to dobrý dopad nemalo že sa narodilo dieťa. Ok tak dajme tomu že sa mi narodilo zdravé dieťa. Som čerstvý otec, manželke môžem doniesť kvety a potešiť sa so s nou a potom sa ísť rozbiť s kamarátmi.Prichádzajú blahoželania od rodiny, neskôr ich náštevy. Vôbec netuším čo bude treba pre novorodenca, budem sa asi musieť opýtať mamky. Neviem ake čepce a kočíky, detské stravy, prehliadky u doktorky, očkovania ,menenie plienok, exkrementovanie do šerbľa.... dieťa dorastie.... začne robiť prvé kroky a prvé slová a prvé zuby a prvý osraný koberec v obývačke .... Jednoducho neviem akú úlohu budem mať v rodine dokiaľ nebude mať decko 4 roky... asi len nosiť peniaze a hrajkať sa s ním. Keď dorastie do adekvátneho veku , bude treba ho naučiť plávať, bicyklovať a nevím čo všetko ešte..O bicykloch neviem ani holý ko**t a nebudem schopný mu ani dofúkať dušu, nieto opraviť defekt alebo primontovať pedále. Čo sa týka plávania..asi ho šupnem na kurz pre malých na plávanie. Dosiahne 6 rokov... bude sa učiť a asi ho budem musieť v tom podporiť a poradiť mu, budem ho musieť kontrolovať aby nebol nejaký hrozný študent...Začne mať kamarátov,niektorý budú mať bohatých rodičov a bude furt hovoriť že hentomu kúpili spievajúceho koňa a hentej veľkú teplú Barbie..... Začne mať vlastný názor, bojím sa že by mu mohlo zašibať a mohol by mať rasistické myšlienky alebo inú kravinu...blbý štýl hudby, napr Hiphop ... moc nemusím tento štýl ale teda keď je najhoršie tak to som schopný prežiť...Prvé lásky,sklamania ,úspechy, zrady.... ani sa nenazdám a bude mať 15 rokov a ukončenú základnú školu. Obdobie puberty,nezhody , hádky, obdobie mlčania.... Na strednej škole opäť spozná niečo nové ,a bude rásť psychiky, príde k riadnemu kontaktu s marihuanou,alkoholom, cigaretami ak sa k tomu nebodaj neuchýlil už od základky ako väčšina terajších mladých ľudí.... Príde matura,s nou strach či zmaturuje,potom či ho príjmu na výšku, a akú výšku. Potom či sa na výške udrží,či školu spraví ,či si bude nájsť schopné zamestanie,ubytovanie,založit si rodinu .... stop.. predbieham.. mam len 18,nemal by som myslieť na tieto haluze...
Komentáre
???
whau
Zaujímavé... ja som to nikdy neriešila. Alebo skôr - vyriešila tak,
Hej, ľudia mi vyčítajú, žo o tom tak nehovorím tak jemne a precítene, keď už o tom hovorím...a ešte, že tomu hovorím "to" a nie "ono" akoby sa živému stvoreniu patrilo... -Ale viem ja, či to nebude vysávač? :D
:D...Nedokončila som vetu
...budem mať (budem uvažovať, že by som mohla, chcela, alebo - zmierila sa:-))... až keď bude nejako vedecky možné zabezpečiť mu psychické genetické informácie z mojej strany :-)))))
Barbie hry