Haluze úplného stokára

Niektorí ľudia hovoria že na každého si dojde, ale treba trpezlivosť. Nikdy som tomu neveril pretože keď som prekročil prah 18eho roka života, stále nič. Ale teraz, v strede júla, keď som spoznal čo je skutočné šťastie ,sa pozerám dozadu a spomínam že to vlastne nebolo také zlé. Škola sa mi zlepšila, nikoho som si neznepriatelil(dúfam), s nikým som sa nepohádal,nikoho som neudrel(neráta sa zo srandy), a ani som si nič neogrcal.
Nenávidel som keď mi kamaráti hovorili že musím počkať, že to príde.. na nich to už prišlo, a oveľa skorej a niekoľko ráz. Nie, nezávidel som im to " že niekoľko ráz". Trpezlivosť nie je moja stránka ale teda už by som sa nemal moc stažovať keďže to ku mne tiež prišlo. Nielenže je to absolútny balzam na moje dokaličené nervy a instantá nirvana ako v sáčku ale ešte aj moji kamaráti sú zo mňa šťastný. Aj keď som strašne moc zamilovaný a tým končí jedna z mojich etáp života a asi jedna z tých najdôležitejších, nové nepríjemnosti čakajú za horizontom, napríklad rozhodnutie kam na výšku a maturita....